Objavenie sa nových keramických rezných nástrojov predstavuje technologickú revolúciu, ktorá po prvýkrát spôsobila revolúciu ľudstva v obrábaní pomocou keramických materiálov. Už začiatkom 20. storočia sa Nemecko a Británia začali snažiť nahradiť tradičné nástroje z uhlíkovej nástrojovej ocele keramickými reznými nástrojmi. Keramické materiály sa vďaka svojej vysokej tvrdosti a vysokej-teplotnej odolnosti stali novou generáciou nástrojových materiálov. Keramiku však obmedzuje aj jej-známa krehkosť. Preto sa prekonanie krehkosti keramických rezných nástrojov a zlepšenie ich húževnatosti stalo v minulom storočí hlavnou témou výskumu keramických rezných nástrojov. Rozširuje sa aj rozsah použitia keramiky. Hlavným dôvodom úsilia inžinierskej a technickej komunity o vývoj a propagáciu keramických rezných nástrojov je, že môžu výrazne zlepšiť efektivitu výroby; určuje to aj globálne vyčerpanie zdrojov volfrámu, hlavnej zložky rýchloreznej ocele a slinutého karbidu.
Na začiatku 80. rokov sa odhadovalo, že svetové overené zdroje volfrámu vydržia len 50 rokov. Volfrám je najvzácnejším zdrojom na svete, no jeho spotreba materiálov na rezné nástroje je značná, čo vedie k neustálemu rastu cien volfrámovej rudy, ktoré sa za desaťročia mnohonásobne zvyšujú. To do určitej miery podporilo aj výskum a propagáciu keramických rezných nástrojov, čo viedlo k pozoruhodným úspechom vo výskume a vývoji materiálov keramických rezných nástrojov. Materiály používané na keramické rezné nástroje tvoria keramiku z oxidu hlinitého, -hlinitú keramiku, -karbidovú keramiku, -karbidovú keramiku, nitrid- oxidu hlinitého a najnovšie úspešne vyvinuté keramické rezné nástroje z nitridu bóru.